
Ahojte...
Mám teraz nejakú melancilockú náladu...
Nejako sa mi to všetko vybavuje...
...že už nikdy sa asi nestretneme po zajstrajšku ako trieda
...že mi bude za nimi predsa len smutno
...že im (okrem jedného človeka) odpúšťam...
Nejako sa mi to všetko vybavuje...
...že už nikdy sa asi nestretneme po zajstrajšku ako trieda
...že mi bude za nimi predsa len smutno
...že im (okrem jedného človeka) odpúšťam...
Zajtra prídeme do školy, rozdajú sa nám vysvedčenia, a pôjdeme dať malý kvietok každej učiteľke, čo nás učila na 2. stupni a darčeky triednej, slovenčinárke a matikárke...
Potom, keď už aj ostatné triedy budú mať vysvedčenia rozdané, nastúpia sa, a my prejdeme vo dvojiciach a trojiciach dolu všetkýi schodmi a "koridor" nám budú robiť všetci ostatní žiaci našej školy...
Keď vyjdeme von pred školu, asi sa ešte pofotíme, a budeme sa lúčiť s ostatnými, budeme im sľubovať, ako ich prídeme cez rok pozrieť, keď budeme mať voľno, budeme určite plakať.- Teda aspoň ja.
Aspoň tak to cítim, lebo slzy sa mi derú do očí už teraz, hlavne pri tej pesničke...
Potom spolu pôjdeme do mesta na nejaký obed... rozídeme sa domov, ukázať rodičom vysvedčenie, za ktoré nás-možno obíjmu-možno pokarhajú, no budú na nás hrdí...
A potom, už určite nie všetci, sa stretneme ešte raz večer v meste...
No a ja plánujem (povedať niekomu) jednu veľmi veľkú vec, no neviem, či to zvládnem , či budem mať na to odvahu... a, nakoniec... možno by to ani nemalo zmysel... ja naozaj neviem...
Ale táto pesnička ma k tomu nejako núti... Akokeby ma posmeľovala... no ja neviem, či to zvládnem...
No a potom, keď už budeme pomaly odchádzať aj z toho mesta, neviem ako to bude...
Niektorí budú naozaj oslavovať koniec Základnej školy Spojovej, teda aspoň nášho účinkovania na nej... možno budem medzi nimi aj ja... ale niektorí si ešte budú užívať prítomnosť niektorých spolužiakov, pokiaľ sa dá... a medzi tých sa zaradím na 100% ja...
Niektorí budú naozaj oslavovať koniec Základnej školy Spojovej, teda aspoň nášho účinkovania na nej... možno budem medzi nimi aj ja... ale niektorí si ešte budú užívať prítomnosť niektorých spolužiakov, pokiaľ sa dá... a medzi tých sa zaradím na 100% ja...
A nakoniec, keď odídu tí poslední si uvedomím, že... mi bude naozaj smutno... veď sme splu prežili 9 rokov na škole, niektorí aj 10,11(so škôlkou)... a teraz by sme sa už nemali stretávať každý deň v tej istej miestonosti... bude to také ... divné ... a smutné.
Ja viem, že tento článok prečítajú možno tak dvaja ľudia, no ja som to sem musela napísať... Proste som musela... a ďakujem všetkým, čo si to prečítali...
Vaša (asi) smutná Bery
hore je naše rozlúčkové video
ahojky začalo 1. kolo sonp tak si sháněj hlásky :)