Exkluzívne pre Joepie šiel jeden z našich reportérov, Stijn, do Nemecka, aby sa pozrel a našiel "skutočných" Tokio Hotel...
Zástavka č. 1 - Loitsche, Bahnhofstrasse 18
ŠTART
Aby ste videli, kde dvojčatá Kaulitz bývajú, nemusíte po Loitsche príliš jazdiť. Malý domček sa nachádza medzi ťažiskam soli. O pár metrov ďalej nájdeme to, čo sme práve hľadali. Autobusovú zástavku, ktorá jre pre bratov Kaulit ako chrám. Keď je tma, je to miesto strašidelné. Ako keď navštívite staroveký chrám, kde boli zabíjané panny a následne ponúkané rôznym bohom. No, také ale toto miesto je, aspoň trochu. Pretože všetky správy ručne písali fanynky. Sú o hudbe, láske alebo aj o sexe.
PUTOVANIE FRANCÚSKYCH FANYNIEK
Bill a Tom tu síce už ne bývajú, ale Loitsche a Tokio Hotel k sebe neodmysliteľne patria. Ale ľudia, ktorí tu žijú si na tento fakt neradi spomínajú. Susedia nás sledujú z okien, ale akonáhle ich zbadáme, zavrú ich. Cítim sa ako votrelec, ale potom sa moje šťastie zmení. Na "Bahnhofstrasse 19" otvorí dvere starší pán, mal by to byť dedko Kaulitz. Priateľsky naňho volám, ale keď ma uvidí, zalezie späť do domu. Na zvonček zvoním minimálne päťkrát, zatiaľ čo on ma sleduje z okna a usmieva sa na mňa. "Čas na akciu!" Vchádzam otvorenými dvermi a zastavím priamo pred plotom. "Toto bude ten obrázok, ktorý potrebujem!" Naraz sa predo mnou objaví pes a odmieta byť na fotke. Vypadnem odtiaľ tak rýchlo, ako sa len dá. Zviera sa vďaka bohu k dverám nedostane. Neopúšťa svoje miesto. "Disciplína musí byť!" To poznajú aj zvieratá v Nemecku. Ale stále - toto je zvieratko, ktoré sa niekoľko krát mazlilo s Billom a Tomom a vždy k nemu boli milí a priateľský.
VLK AKA
Naproti cez ulicu sa začne otvárať ďalšia bránka. Idem priamo na to miesto. "No comment," hovorí sused Honischteck, keď sa spýtam na chalanov. Ale nevzdávam sa. Hovorí, že chalanov pozná, ale už je chorý a unavený zo všetkých ľudí, ktorí prichádzajú k nim do ulice. Nechce byť na fotke. Možno budem mať šťastie v nom dome. Pán Arnswald ide na prechádzku so svojim psom. "Aka, poď sem!" kričí na psa. Je to veľký pes, jeho matka mala určite aféru s vlkom. "SUsedia nás prosili, aby sme o chalanoch nič nehovorili," hovorí priateľsky. Spýtam sa znovu a zdá sa, že nikto z týchto ľudí nechce byť na fotke, tak sa snažím urobiť fotku bez spýtania. Keď zazrie môj foťák, znovu zavolá na Aku. Jeho maznáčik cerí svoje zuby a naježia sa mu chlpy. Určite sú v tom gény jeho otca. Radšej vypadnem.
KONEČNE
Sused, ktorý žije v dome číslo 15, pán Kleinau, je mlý, ale nechce mať fotku. "Billa a Toma tu výdavam často," hovorí. "Moja žena a ja sme sa často smiali, keď sme ich počuli už z diaľky hrať. Nikdy sme nečakali, že sa stanú takými slávnymi celebritami. Sú celebrity alebo nie? Ich prarodičia sú na nich veľmi pyšní, to vám môžem povedať. Ale to je všetko, čpo poviem." Aspoň jeden sused NIEČO povedal. Zaiaľ čo odchádzam vo svojom aute, zasnívam sa.
NEVLASTNÝ OTEC GORDON
Keď čierny Landrover zastaví pri dome č. 19, okamžite prestanem snívať. Chlapík, ktorý vystúpi z atua vyzerá ako Kaulitz. Je to tajný brat dvojčat? Bratranec? Potom ho spoznám. Je to Gordon Trümper, ich nevlastný otec. Jeho vlasy vyzerajú ako Billove, sú dlhé a má čiapku. Spýtam sa ho na dvojčatá. "Prepáčte, nemám čas," hovorí, zatiaľ čo zatvára bránku, aby som nevošiel dnu. "Rád by som odpovedal na otázky, ale naozaj nemám čas," opakuje a vlieza späť do auta. Chcem sa ho spýtať na číslo a vziať fotoaparát, ale stihol zavrieť čierne okno auta. Vrátil sa domov, aby zavrel bránku a ja som nemohol dovnútra. Moji milí, týto Nemci z vás urobia hlupáka, ale robia to politicky a s úsmevom. Rozhodol som sa vzdať a ísť preč.
ŠKOLSKÉ OBRÁZKY
Susedstvo už môže dýchať, ale ja musím ísť na čerpaciu stanicu, pretože už takmer nemám benzín. aozaj dúfam, že s tým, čo tam dostalo sa dostanem aspoň z ulice! O stovky metrov ďalej vidím elektrické stredisko. Aha, toto je Billove tajomstvo účesu. Našťastie je tam aj benzínka. A pani, ktorá chce hovoriť, ale bez foteniia. Možno si týto Nemci myslia, že tá krabička im ukradne dušu! "Všetci mladí ľudia, ktorí tu žijú, sú nejako spojení s Tokio Hotel," hovorí, keď počuje, čo robím. "Moja dcéra s nimi boal v triede." "Bingo!" "Má vaša dcéra školské fotky?" "Má ich, áno. Ale viete, že dvojčata na takýchto obrázkoch vždy vyzerali rovnako." Povedal som jej, že by som tie fotky rád videl. "To sa nestane. Moja dcéra je v nemocnici, je vážne chorá." Spýtam sa jej, kde. Teraz tá žena ukáže svoje zuby, možno je nejako "spojená" s tým vlkom. Rozhodol som sa to nechať tak a ísť do Magdeburgu, druhého domova Billa a Toma.
Zástavka č. 2 - Magdeburg
BAR ALEX
Keď bratia rozprávajú o Magdeburgu, často vravia o bare Alex a teraz ho poznám aj ja. Bar sa zdá byť mixom štýlovej krčmy a trendy koktejlového baru. Takmer nikto tu nič nechce povedať. Začínam byť trochu zúfalý. Naraz sa však za barom objaví chlapík a začína sa so mnou rozprávať. "Spýtajte sa, na čo chcete," hovorí. "Ale buďte diskrétny, chalanov poznám 14 rokov." Ten chlap sa volá Christian Reinhold a má mi toho čo povedať. A musí odpovedať na otázku, či je Bill gay alebo nie je. A tiež mi urobil Green Vanilla Shake, čo je Billov obľúbený kokteil. Ďalší zákazník nám pred tým, ako odíde, povie tiež niečo zaujímavého. "Ak sa zaujímate aj o ostatných členov skupiny, mali by ste skontrolovať bar Liebig v Hasselbacherplatze. Je to Georgov obľúbený bar." Poďakoval som sa mu. Pretože nikto už o chalanoch z Tokio Hotel nechcel hovoriť, bolo mi to jasné.
AKO SI UROBIŤ BILLOV OBĽÚBENÝ KOKTEIL?
Budúci týždeň vám v našom rozhovore s barmanom Christianom povieme recept a tajomstvo ingrediencií do naozajstného kokteilu Billa Kaulitza. Dáme vám aj päť fliaš tejto tajnej ingredience. Neprepásnite budúce vydanie Joepie!
BAR LIEBIG
"Čo hľadá Georg v takomto bare?" Toto mi prišlo na myseľ, keď som pred sebou zazrel tento bar. Ale nič nie je také, ako sa zdá! Vo vnútr sú na stene polepené obrázky nahých žien. Správne Georg, teraz poznám tvoje tajomstvo! V bare som stretol Olgu a Thomasa. Olga niekoľkokrát varila pre chalanov. A Thomas sa síce zdá byť trochu opilý, ale po pár drinkoch začne rozprávať príbehy. Budúci týždeň si môžete prečítať, o čom hovoril.
Zastávka č. 3 - Wolmirstadt
ŠKOLA
Po návšteve barov je čas na niečo vážnejšieho, takže som sa rozhodol navštíviť bývalú školu dvojčat - Kurfürst-Johan-Friedrich-Gymnasium. Bohužiaľ v Nemeckú sú veľkonočné prázdniny, takže pred školou nikoho nestretnem. Ďalšie sklamanie, ochranka šoly ma nenechala ísť dovnútra. Vedeli, odkiaľ som, ale nikto tam nebol. Takmer som to zvdal. Až potom mi niečo strelilo do nosa. Vonelo to ako pálene na ihrisku a netrvalo dlho nájsť zdroj. Neďaleko na poli robil oheň školník Michael. S radosťou ma pozdravil. "Aha, niekto z Belgicka! Má to niečo dočinenia s Tokio Hotel, že?" Už som stratil poňatie o tom, koľko kamier a novinárov tu bolo. Či poznám dvojčatá? Samozrejme! Čo si o nich myslím? No, boli to dvaja huncúti, rozumiete. Boli zložití. Je to nepochopiteľné, nemyslíte? Teraz sú tí dvaja najväčšie hviezdy. Ale teraz musím pokračovať v práci. Všetko musí byť preč ešte pred tým, než začne škola!" Poďakujem a podám mu ruku. Neskôr v ten večer si podávam ruku aj s mojim hotelovím manažérom a pýtam si izbu 483. "Posledná izba má číslo 438," usmieva sa a ospravedlňuje. "Nevadí!" hovorím. Prvý deň skončil a stále som nevidel záblesk po chalanoch . Zapnem televíziu a prepínam programy pokiaľ sa na obrazovke neobjaví ázijský chlapec a ja sa poobzerám po izbe. Snáď zajtra sa uvidím s Tokio Hotel, dúfam!
V budúcom čísle: Nájdeme chalanov alebo nie? + tajný kokteil Billa Kaulitza a odpoveď na otázku, či je Bill gay alebo nie...
SOURCE: belgium magazine "Joepie" nr. 14/2008



