
Jess si zobrala papier. Roztvorila ho a po chvíľke prezerania z celých pľúc vykríkla: "Ááááá! Kikááá! Pozrííí!"
Kiss: "Čo tam je? Fotka nejakého namakaného chalana, že tak jačíš?" Jess jej ukázala papier.
Kiss: "...preboha...to-to-to nemyslíte vážne?! Ako to že ... vy ste ich stretli? Alebo ...ste ani neboli v Bratislave?"
Otec: "Máš pravdu. Neboli sme v Bratislave. Boli sme v nemeckom Magdeburgu. Poznám sa so Simone zo strednej."
Mama: "Áno, je to tak. Už dlho sme plánovali, že k nim buď prídeme my, alebo oni ku nám."
Kiss: "Prídu? Kto ešte príde?"
Jess mame: "To nie je možné. Bill a Tom?"
Oco: "A keďže oni tí ostatní z toho Hotela nemajú čo robiť a my máme veľký dom..."
Mama: "...príde teda celý Hotel(TH)" uzavrela to mama. Jess otvorila ústa, že niečo povie, ale nevyšiel jej z nich ani hlások. Aj s Kikou boli ako sochy. Stáli tam v predizbe a rozmýšľali, či sa im to iba sníva a rozumeli dobre tomu rodičovskému "Hotelu", alebo teraz idú do hotela po Tokio Hotel a Simone (mamu dvojčiat Kaulitzových). Zrazu Kiku niečo napadlo: "Ale ako sa vojdeme do 4- miestneho auta, keď to tak správne počítam, deviati?" Počítala správne.
Oco: "No takto. Chalani do Bratislavy neleteli, ale sa viezli. Limuzínou. A čakajú aj so šoférom v Carltone. Chceme ísť autom pred nimi, lebo nikto z nich nerozumie po Slovensky a stratili by sa, kým by prišli ku nám. A mysleli sme, že by ste sa vy dve vymenili so Simone. Že by ste boli s chalanmi. Súhlasíte?"
Jess začala vyskakovať od radosti, ale len čo sa spamätala, vybehla hore schodami a zavrela sa v kúpeľni. Mama za ňou zakričala: "Máš desať minút!" a Kike dodala: "A aj ty sa choď trošku upraviť. A hlavne prezliecť. 10 minút. Ani o sekundu viac. Už aj tak meškáme." "Ouky-douky."
Jess začala vyskakovať od radosti, ale len čo sa spamätala, vybehla hore schodami a zavrela sa v kúpeľni. Mama za ňou zakričala: "Máš desať minút!" a Kike dodala: "A aj ty sa choď trošku upraviť. A hlavne prezliecť. 10 minút. Ani o sekundu viac. Už aj tak meškáme." "Ouky-douky."
10 MINÚT:"Už idemé!"
Otec mame: "Tak to som zvedavý, čo si na seba navliekli."
Mama, keď zišli dolu schodami: "Fajn. Môžeme vyraziť."
O dve a pol hodiny boli pri Carltone. Na parkovisku baby zazreli luxusnú limuzínu. Zaparkovali a išli do hotela. Otec sa niečo spýtal recepčného a už sme išli hore výťahom. Stlačil štvorku a Jess sa zmocňovalo napätie. "Cink." Ozval sa výťah. Vystúpili sme sa mali sme tri možnosti kadiaľ ísť. Doľava, doprava a rovno. Všade boli izby. Išli sme doľava. Zastavili sme pri izbe 483. "Jeej!" x) povedala Jess. Z vnútra sa ozýval spev asi dvoch ľudí. Mama zaklopala. Po chvíľka čakania (Jess sa to zdalo ako hodina), im otvorila dvere už známa sympatická žena. "Ahoj Aďa. Už sme vás čakali." Zrazu spev zanikol. "Dobrý večer." "Dobrý večer." "Ahoj." Pozdravili sa Jess, Kika a oco. "Lucas! Ako rada ťa vidím!" objala ho a pohľad uprela na mňa (Kiss). "Ty budeš Kirsten. Prepáč, Kika." "Dobrý večer." Usmiala som sa. "A toto je Jess. Však?" usmiala sa a podala ruku Jess, ktorá nechápala, lebo jej nerozumela, ale usmiala sa. "Volajte ma Simone." "Dobre." Povedala Kika. "No, poďme dnu. Chalani sú už netrpezliví."
Videla som na Jess, aká je nervózna. A ja som bola zvedavá, ako sa zatvária, keď nás uvidia. A čo to som nou spraví. Najprv vošli rodičia. Mama, otec, za nimi ja a Jess. Chalani sedeli na pohovke, dvojčatá mali na krku zavesené MP4 a G&G kukali nezáživnú TV Reality show.
jee super ďalej!