14. časť
Už prešlo 13 dní od kedy ma Bill pozval na ples. A zajtra je ples. Som nervózna už dnes. Ešte stále neviem, ktoré z tých 5 šiat si mám vziať a akej farby. Je ťažké si vybrať, keď neviem, v čom by som sa Billovi páčila.Tak som rozmýšľala, kto by mi poradil vo výbere. Mandy to byť nemôže, ona je baba a ona mi vždy povie, že čokoľvek si oblečiem vždy to na mne vyzerá dobre. Toma by som sa nemohla spýtať, keďže on je Billovo dvojča a oni si o všetkom rozprávajú a medzi sebou nemajú tajomstvá.Takže aj on vypadáva. Aj nad Simone som rozmýšľala, ale ona mi povie, že si mám vybrať podľa svojho. Takže zostávajú už len dvaja ľudia. Gustav a Georg. Oni dvaja majú rôzny vkus. Gustav má romantický vkus na šaty a Georg má rád sexi šaty. Takže som sa rozhodla, že mi pomôžu ojni dvaja.
Poobede som im zavolala:"Prosím."ozval sa Gustav. "Ahoj, Gustav, to som ja Elizabeth." povedala som mu. "Ahoj, Elizabeth. Čo by si chcela?" spýtal sa. "No vieš. Zajtra je ten koncoročný ples a vieš ako ste prišli do toho obchodu, no a ja som si zobrala 5 šiat v dvoch farbách, a ja ešte neviem, ktoré si mám obliecť a preto vám volám, či by ste mi s Georgom nepomohli ybrať tie správne." povedala som trochu tenším hlasom. "Jasné. My ti pomôžeme. Zavolám Georgovi a prídeme. " povedal mi milo. "Ďakujem vám veľmi pekne."poďakovala som mu. "A ešte jedna otázka. Kedy máme prísť?" " Najlepšie by bolo, keby ste prišli čo najrýchlejšie, lebo vás potrebujem.Takž ak by to šlo, tak hneď." "Fajn, tak sa za chvíľu uvidíme." povedal mi a zložili sme.Asi po pol hodine prišli. "Ďakujem, že ste prišli tak rýchlo. Neviem, čo by som bez vás robila." povedala som im. "To nestojí za reč. Pre teba to urobíme, keď nás pootrebuješ." odpovedal Georg. "Tak poďme hore." zavelila som a vyšli sme po schodoch hore. "Takže najskôr vám ukážem, aké šaty som si vybrala. " povedala som im. "Mne sa páčia tie s tým výstrihom tam."povedal Georg. "Na môj vkus je to príliž výstredné a okrem toho nemá pôsobiť na ostatných chalanov, ale na Billa." protirečil mu Gustav. "Máš pravdu. Ide na koncoročný ples a nie nejaký galavečer, kde kde dostane onecenie." súhlasil Georg. "Takže tieto nie?" spýtala som sa. "Nie. Tieto sa nám na tú príležitosť nehodia.Takže i ihc skúšať nemusíš." povedal Georg. Týmto spôsobom sme sa dopracovali ku dvom šatám. "Takže si ich skús!" povedal Gustav. Vybrali mi šaty: jedny v štýle 90. rokov a druhé bez ramienok, ktoré mi tónujú postavu a na začiatku zadočku sa mi začína taká sukňa nie dlhá, ale ani nie príliž krátka. Takže sú také akurát. Už len nech sa rozhodne odborná porota. "No tak ktoré?" spýtala som sa netrpezlivo. "Predveď sa nám v týchto a potom uvidíme." povedal Georg. Mala som si obliecť tie druhé, čo som opisovala. Tak som si ich obliekla. Keď som vyšla von, Georg s Gustavom naraz povedali:" Tak tieto si oblečieš. " Bola som trochu prekvapená, že práve tieto šaty s aim obnom páčia. "Fajn, takže vaša úloha je týmto splnená. Ja sa vám chcem ešte raz poďakovať. Neviem, čo by som bez vás robila." povedala som im vďačne. "No to síce nevieme, ale radi sme tio pomohli." povedal Georg a obaja odišli preč. Ja som sa musela prezliecť, veď som nemohla riskovať, že Bill nečakane príde a uvidí aké šaty si beriem na ples. Ešte som sa musela onjednať na zajtra ku kaderníčke. Viem, že som sa mala objednať už skôr, ale bola som spoločensky unavená. Skoro na mňa ani na zajtra nemala čas, ale nakoniec ma objednala na druhú. To akurát stihne za hodinu spraviť účes. Takže o pol šiestej môže v pohode prísť Mandy. Bože, už teraz som nervózna. Som zvedavá, čo budem robiť zajtra. To nemám ani potuchy, ale dúfam, že všetko dopadne dobre. Od Gustava som sa ešte v ten večer doavedela, že sa ho Bill pýtal, aké šaty si vezmem. Ha,ha, nič mu nepovedal. Vedela som, že sa na nich dvoch dá spoľahnúť. A taktiež som vedela, že sa Bill bude pýtať, aké šaty si oblečiem. A (večer) pri telke sa ma spýtal:" No tak mi už konečne povedz, aké šaty si oblečieš!" a ja som mu odpovedala." Nepoviem ti. Dozvieš sa to až zajtra o šiestej." "Ale no taak!" prehováral ma. "Nie, nie, nie." "Tak ja vojdem do tvojej izby a pozriem si ich!" povedal hrdinsky. "Ha, ha. Aj tak by si ich nenašiel." povedala som mu. Potom už prestal. Našťastie. lebo by som sa už neudržala a ...(veď viete čo.). No, keď on bol pri tom taký chutný. A tak zlato sa usmieval. No jednoducho na zožratie. Ale neprestal sa na mňa tak spýtavo dívať, ani keď sme si umývali zuby. Ale jedno som mu povedala, keď som už išla zatvoriť dvere na izbe. "Bill?" Vystrčil hlavu zo svojej izby ako keby to čakal. "Jedno ti môžem povedať. Tie šaty sú krásne." povedala som mu. "To verím, keď ti ich vyberali Georg a Gustav."odpovedal mi. "No vidíš.Zajtra ich uvidíš. Takže dobrú noc." povedala som. "Dobrú..." povedal milým tónom. Pred tým, ako som išla spať som sa ešte aj pomodlila, aby zajtrajší večer dopadol dobre. Väčšinou sa nemodlím, iba pri veľkých príležitostiach ako je zajtrajší ples. Zaspala som pomerne rýchlo a mala som aj nádherný sen. Že zajtra n atom plese ma Bill pobozkal. Dúfam, že sa to splní. Ráno som vstala už o 6. Čo je u mňa nezvyklé, ale bola som veľmi nervózna. "Á, naša slečna už vstala. A tak skoro? Veď je len 6:30."kričala mi Simone z jej izby, keď som išla do kuchyne. "Môžeš kľudne spať ďalej. Ja som príliž nervózna, teraz už nezaspím. Idem si spraviť čaj alebo kakao a idem pozerať televízor."odpovedala som jej. "Dobre. A nemám ti spraviť raňajky, keď si taká nervózna?"spýtala sa." Nie. Takto aspoň nikto nebude vidieť, že som nezvózna. Tak ešte dobrú." dopovedala som to a zatvorila som dvere na jej izbe. V telke nič nebolo, tak som si zapla Vivu. Práve tam išli Lovex. V hĺbke srdca(pod nervozitou) som bola hrdá na svojho brata. Vtedy ma aspoň na chvíľku prešla nervozita. A zrazu som počula niekoho zchádzať dolu po schodoch. Vedela som kto to je. "Ani ty nemôžeš spať.............Bill?" spýtala som sa. "Ako si vedela, že som to ja?" opýtal sa. "Mala som dve možnosti. Len ty ideš dolu potichu, aby nikto nezistil, že si hore. Keby to bol Tom, dupotal by ako slon, aby všetci vedeli, že on už vstal." povedala som mu. "Dobré pozorovanie" "Ďakujem." a usmiala som sa na neho. "Takže nie som sám, kto je nervózny..." spýtavo povedal. "Nie, nie si." odpovedala som mu. "Uf, to je dobré, lebo by to bolo trošku blbé, keby si ty nebola.Ozaj čo pozeráš?" "Vivu. Nič iné tam nie je." odpovedala som mu. "A kakao si si spravil sama?" spýtal sa ma, keď som sa napila kakaa. "Hej. Simone spí. Chceš aj ty?" "Áno. Ďakujem." Vstala som z kresla a išla som ku nemu.Bol iba v spodkoch, ale to mne neprekážalo a uštipla som ho do brucha. "Hej. Tak ty sa chceš biť. No veď počkaj !" dopovedal to a utekal za mnou do kuchyne a začal ma štekliť. "Dobre vieš, že som strašne šteklivááááááááááá... Bill!" zakričala som. "Veď ja viem, práve preto ťa šteklím."povedal mi so smiechom v hlase. Bolo to zvláštne, keď ma šteklil, lebo sme boli postavení tak, ako keby sme to robili a on bol vzadu. Ale bolo to trošku vzrušujúce a ovládol ma znovu ten pocit v bruchu, čo cítim vždy, ale nie tak veľmi ako teraz. A asi sme sa nahlas smiali, lebo sme si všimli, že Simone stojí vo dverách:"Trochu tichšie, ešte chceme spať!"povedala. Až do jednej som bola taká nedočkavá, že som zlomila 4 ceruzky, ktorými som písala. A jednej prišla Mandy, lebo sme boli objednané na druhú u kaderníčky. S mojím účesom som bola nadmieru spokojná. Bol taký, aký som si ho predstavovala. Potom si išla Mandy pre šaty a jej mama nás odviezla ku nám. U nás sme opatrne otvorili dvere a Simone nám potichu povedala:" Chalani sú hore a pripravujú sa. Takže môžete bez problémov ísť do izby." Po týchto slovách sme vybehli hore schodmi do mojej izby. Tam sme hodili na seba omietku(make-up, špirála, linka, tiene). To nám trvalo asi hodinu, lebo sme to museli mať perfektne. Do pol 6 sme boli hotové. Mandy zišla dolu skôr, lebo ja som musela ísť na WC cikať. Keď som tam bola, počula som, ako Tom povedal Mandy:" Boha. Ty si tak sexi. Ty kokso. Ja z teba nemôžem. Bože, musíme ísť na ten ples, nemôžeme zostať rovno tu?" Potom odišli na ples. Dolu zostal len Bill. Keď som išla dolu, povedala som mu:" Nesmej sa mi, keď pôjdem dole, dobre?" a on na to:" Neboj sa. Tebe sa smiať nebudem. Nikdy!" Tieto slová ma povzbudil a išla som dolu schodmi. "Wow! Si ,si, si.... no... vyzeráš super. Ako vždy." Povedal mi Bill. Ja som sa na neho usmiala a aj on na mňa a išli sme na ples. Keď sme prišli, bolo už skoro sedem. Vošli sme do haly plnej bublifuku a tlmeného svetla. Taká trochu rozmantikuš atmosféra. Náš stôl bol rovno pri tanečnej ploche. Sedeli sme spolu s Tomom, Mandy, Georgom, Amandou, Gustavom a Susan. Na stole boli koláčiky a všelijaké iné občerstvenie. Pri prvej pesničke išli všetci tancovať. "Ty dopapaj koláčik. Tak či tak môj tanec nie je bohvieaký" povedal mi Bill. "Tancovať sa dá naučiť." Povedala som mu s plnými ústami. Bill sa začal smiať, chytil mi bradu a palcom mi zotrel čokoládu z kútika úst. Bol to nádherný pocit cítiť jeho jemné ruky na mojej tvári. Zrazu sa zarazil." Héj! Čo sa stalo?" spýtala som sa ho. Pozeral sa priamo za mňa znechuteným pohľadom. Sedeli sme oproti sebe, takže som nevidela na čo sa díva. Bill len ukázal pohľadom za mňa. Pri stole, na ktorý sa díval sedela tá krava Bianca s jej novým objavom. "Hej. Čo sa čertíš? Si zlatý, keď sa čertíš, ale si tu so mnou a ja som predsa lepšia než ona. Nie?" povedala som mu ani neviem ako, ale povedala som. "To si!" povedal a chytil mi ruku. Ja som sa začervenala a usmiala som sa. "Poď Ideme preč, mňa to tu už nebaví," potiahol ma za ruku a išli sme preč. "Bill? Kam ideme?" spýtala som sa, lebo som nevedela, čo má za lubom. "Ideme na krajšie miesto než je školská telocvičňa." povedal mi, ale už ma neťahal za sebou, ale išla som pri ňom. A stále mi držal ruku. V duchu som si priala aby ma miloval a spravil to, na čo už dávno čakám. Zobral ma na mólo pri jazere blízko pri našom dome. "Jéj, tu je nádherne." povedala som. Mesiac svietil priamo do stredu jazera. Spolu sme si sadli na okraj móla a pozorovali sme hladinu jazera. "Tak tu je krajšie ako v školskej telocvični." zvolala som. "To hej!" povedal Bill. Zrazu zavial studený vietor a ja som sa zatriasla. "Je ti zima?" opýtal sa Bill." Trochu." bola to blbá otázka, lebo som mala iba šaty. "Tak poď. Zoberiem ťa domov, uvarím ti č aj, zabalím do deky. A potom sa uvidí." Povedal. "A potom ťa vyzlečiem a potom si domyslite." pomyslela som si. Tak sme šli domov. Doma nik nebol. Rodičia išli na ich neviemkoľké výročie. "Dobre. Ty choď hore a preobleč sa a, a ja prídem a donesiem ti čaj." Povedal Bill, keď si vyzul topánky. Ja som sa prezliekla do pyžama, veď už bolo skoro 9. "Už som tu. Mám aj čaj, aj deku a aj med na osladenie." Na osladenie čoho? Jasné, že čaju. "Bill. Ty si poklad. "Zase zo mňa vyhŕklo niečo, čo som povedať nechcela. Dal mi čaj. A ja som ho hneď vypila. Ani neviem ako. Potom mi prehodil deku cez chrbát a spojil ju pod mojím krkom. Potom sme sa zrazu pozerali jeden na druhého a cítila som ten pocit v bruchu. Potom sa to už nedalo zastaviť. Chytila som Billa za krk a začala som ho bozkávať. Zvláštne bolo to, že sa vôbec nebránil. A potom nastala tá chvíľa, na ktorú som čakala. Chytil ma na chrbte a začal ma o5 bozkávať. O niekoľko minút som cítila tlak na svojom tele a Bill si na mňa ľahol...
P
O
K
R
A
Č
O
V
A
N
I
E
N
A
B
U
D
Ú
C
E
!
!
!