Túto noc musel zažiť Tom tú najtrápnejšiu situáciu v jeho živote. Vec sa má tak. V noci, keď sme už spali a keď som snívala moje krásne sny som sa prebudila, že niečo vŕzga. U mňa v izbe to nebolo. Theon spal ako malé bábätko, takže nič nepočul. Vstala som a išla som sa pozrieť k Billovi zo izby. On z nej práve vychádzal. "Počuješ to tiež?" spýtal sa, keď ma uvidel. "Asi tuším, čo to je" povedala som. "Asi myslíš na to, na čo ja" a priblížil sa k Tomovej izbe, otvoril dvere a hneď sme vedeli, o čo ide. "Nemohli by ste prejsť na druhú stranu postele? Táto príliš vŕzga" povedal Bill , zatvoril dvere a začali sme sa rehotať. Rehotali sme sa asi dosť hlasno, lebo prišiel Theon. "Stalo sa niečo?" spýtal sa. "Nie, choď si ľahnúť. Ja prídem." Odpovedala som mu a on sa na mňa uškrnul. "Tom nás asi v veľkom zápale nepočuje, ale aspoň už tá posteľ nevŕzga" povedal Bill a opäť sme sa začali rehotať. Mala som pocit, že čím viac som s Billom sama spolu, tým viac sme si bližší. "Dobre, tak dobrú noc." Povedala som, lebo by sme sa tu rehotali do rána a chcela som už spať. "Dobre. Tak dobrú. A spi sladko!" povedal Bill. Keď som vošla do izby, Theon sa spýtal: "Prečo ste sa rehotali?" "Ráno ti poviem, lebo by si sa začal rehotať aj ty a ja už chcem spať." Odpovedala som mu. Ráno na raňajky prišli aj Georg s Gustavom. Ako som sľúbila Theonovi, tak som mu povedala, čo sa v noci stalo. A keďže tam boli aj Georg s Gustavom, začali sa aj oni smiať a ja s Billom sme sa k nim pridali. Na chvíľu sme prestali, ale keď vošiel Tom, začali sme sa znovu. "Jasné. Zasmejte sa." Povedal. "Sorry, ale na tom sa nedá nerehotať." Povedal mu Gustav. "Ja viem, ja viem." Povedal trochu urazene, ale s pochopením. Potom zobral chlieb, maslo, marmeládu a čaj a zobral to hore. "Na čo to nesieš hore?" spýtal sa Georg. "Je tam Mandy." Odpovedala som na jeho otázku a Tom:" Treba si šetriť sily. Deň je ešte dlhý a noc je ešte mladá." Po tomto výroku sme sa znova začali rehotať. No uznajte, tie jeho výroky sú eňo-ňuňo. Od dnes už nebudem mať doučovanie z matiky. V piatok sme písali test a dostala som dvojku. Nedeľa prebehla bez väčších problémov. Mandy išla preč po obede. Musela sa ísť učiť. Tom bol z toho veľmi nešťastný. Prišiel pondelok. Písali sme ďalší test z matiky. Dostala som jednotku. Naša triedna nám povedala, že si máme hľadať na akú prax by sme chceli ísť. Ja som už bola dávno rozhodnutá. Chcem byť veterinárkou. Už viem aj ku komu pôjdem na prax. Jedna moja známa má veterinárnu ambulanciu a povedala mi, že keď budem chcieť, môžem kedykoľvek prísť na prax. Takže už len napísať životopis, aby to bolo v súlade so zákonom. Zrazu sa otvorili dvere a vošiel Tom. "Sorry, že vyrušujem, ale..." začal, ale učiteľka ho prerušila: "Aké sorry, hádam mám nejakú autoritu pred tebou, nie?" povedala. "Tak prepáčte, že vyrušujem, ale pani riaditeľka ma poslala po Elizabeth, lebo ju na chvíľku potrebujeme. A máš si zobrať všetky veci." Povedal otrávene a s výsmechom Tom. Zobrala som si teda veci a vyšli sme von. "Čo sa deje? Takúto situáciu som už zažila, ale vtedy ste prišli vy." Povedala som Tomovi. "Teraz je to trošku iné, lebo Billovi prišlo zle. Už bol aj zvracať. A ako riaditeľka povedala, ty si jediná "normálne", ktorá ho môže vziať domov." Povedal mi Tom. "Chudák Bill. A od kedy mu je zle?" spýtala som sa. "Asi už 2 hodiny. Ale úča mu nechcela veriť. Až teraz si uvedomila, že ju neklame, lebo ju celú obzvracal" trochu sa zasmial. "Bude mať traumu na celý život" povedala som. Práve sme vchádzali do riaditeľne. "Takže Elizabeth. Na zbytok tohto dňa ti dávam voľno, aby si sa o Billa postarala, lebo Tom musí písať písomku." Povedala riaditeľka." Doktorka ho nechá celý týždeň doma, a potom zostane doma cez prázdniny. Vaša trieda má od zajtra voľno, lebo sa vám začína prax. Takže sa o neho postaraj." Bill bol strašne bledý , skoro ako stena. Nie, on BOL ako stena. Tom išiel s5 do triedy a my sne sa pobrali na čerstvý vzduch. "Mame ste nevolali?" spýtala som sa. "Ba volali. Má konferenciu, tak nemôže prísť. Ale aj tak by som išiel radšej pešo ako autom." Povedal Bill. "Tak poď. Čím skôr budeme doma, tým skôr si ľahneš." Povedala som mu. Keď sme konečne boli doma, posadila som ho do kresla a odpravila posteľ. "Prezleč sa. Ja ti zatiaľ spravím čaj a donesiem keksíky." Povedala som mu. Ja sa o neho budem starať. Aj on sa staral o mňa, keď som mala nehodu, tak mu to aspoň oplatím. Keď som prišla, Bill už ležal v posteli a spal. Bol taký zlatý. Sadla som si k nemu a zakryla ho. Že preobleč sa. Veď on spí iba v spodkoch. Tak aké preobleč sa. Ale nevadí. Ale jeho tvár bola krásna. Musela som využiť šancu. Pohladkala som jemne jeho líce. A naraz otvoril oči. "Len skúšam, či nemáš teplotu." Povedala som vyľakane. "Veď nič. Ja len, že to bolo od teba zlaté, že si "skúšala, či nemám teplotu"." Povedal to tak, ako keby vedel o tom, čo sa vo mne deje. " To je jedno. Si chorý, tak spi. " povedala som a hodila som do neho vankúš. "Zostanem tu pri tebe až kým nezaspíš" povedala som mu. A on zatvoril oči a spal ďalej.
P
O
K
R
A
Č
O
V
A
N
I
E
N
A
B
U
D
Ú
C
E
!
!
!
pokračkoooooooooooooooooo.............................a hneeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeď!!!!!