Bol príliž krásny deň na to, aby sa stalo niečo zlé. Od minulého týždňa k nám domov chodí náš učiteľ matematiky. Trochu mi aj pomáha, keď ma doučuje. Už nie som taká tupá, ako keď som prišla znovu do školy.Dnes je deň "D". Poobede mi dajú dole sadru z nohy a ja budem môcť znovu chodiť bez barlí. Môžem sa znovu presťahovať hore do mojej izby. Bližšie k Billovi. A konečne budem znovu vidieť Billa a Toma hore bez. No predstavte si ten slastný pohľad. A budem spať v mojej pohodlnej postieľke. Po škole som sa stretla s Billom a Tomom pred školou. Keď sme vychádzali von, stála tam Bianca a bozkávala sa s tým chalanom z obchodu. "Už nikdy viac nebudem dôverovať žiadnemu dievčaťu tak ako jej!!"vyhlásil Bill. Z tohto výroku som bola trošku šoknutá. A spľasla celá moja nádej. "Tak poďme. Saki nás už čaká pred bránou." povedal Tom aby sme si pohli. Saki nás mal zaviesť do nemocnice, kde mi budú skladať sadru z nohy.V čakárni bolo plno ľudí a všetci sa pozerali na nás. Presnejšie na Bila. Asi pre to, lebo má nezvyčajný imidž. Ale to ma na ňom fascinuje. Je mu úplne jedno, kto si o ňom čo myslí. Hlavná vec, že in sa cíti v pohode. A keď sa on cíti v pohode,ja sa cítim tiež. V čakárni sme čakali asi dve hodiny, až sme tam nakoniec zostalim len my traja. "Tešíš sa na to, že ti konečne dajú dolu sadru?"spýtal sa Tom."Jasné. Konečne budem chodiť po schodoch."odpovedala som mu. V tom ma zavolal doktor dnu. Strašne som sa bála, že to bude bolieť, keď mi budú skladať sadru,ale nebolelo to. Trochu to šteklilo. Od doktora som vyšla s topánkami na obidvoch nohách. Bol to super pocit. Ale na noc si budem musieť dávať ešte dlahu. Ale to nie je až také strašné. "Sexi."povedal Bill hneď ako som vyšla. Ja som sa musela začať rehotať. Až tak, že ma začala bolieť noha. Barle ešte budem nosiť,aspoň niekedy, aby sa mi noha poriadne preliečila. Radšej som si sadla. Domov sme prišli o piatej. "Hrozné, nestihla som doučovanie!Čo budem ja úbohá robiť?................. Asi to prežijem."povedala som, keď som sa pozrela,koľko je hodín.Bill s Tomom sa začali hneď smiať. Tom sa rýchlo išiel osprchovať, lebo išiel na rande s Mandy. A ako on vravieva: "Nikdy nevieš,čo sa stane." Asi všetci vieme, čo pod tým myslí. Odkedy chodí s Mandy a Bill nechodí s Biancou, väčšinu večerov sme doma ja a Bill. Skoro vždy si pustíme horor, zhasneme svetlo a ja potom nemôžem zaspať. Hrozné. Ale mám Billa sama pre seba. A keď pozeráme horory, môžem sa ho aj chytiť,keď sa bojím. Vlastne sa ho chytám aj vtedy,keď sa nebojím,ale to nemusí vedieť. Ale no uznajte, je to dobrá zámienka chytiť ho aj bez dôvodu a potom byť na ňom nacapená celý film. V takéto večery si vychutnávam privilégiá, ktoré mám. Dnes to ale bolo iank. Pozerali sme ružového pantera. Nemala som chuť na žiadny horor,keďže ma bolela tá noha. Bill sa v tento večer o mňa a moju boľavú nohu zaujímal a staral. Vyložil mi ju na stôl, pod ňu dal vankúš a na ňu ľad. Bolo to príjemné a vždy sa spýtal:"Je to lepšie?". Odpoveďou mu bolo moje usmievanie. Ešte nikdy sa o mňa nikto takto nestaral(iba môj milovaný brat). Ako sa mi vkuse stáva, zaspala som. Zobudila som sa prene na koniec filmu. Hlavu som mala opretú o Billovo rameno. Chudák,nemohol ísť ani cikať. Potom sme išli spať. Hneď ako som prišla do izby, zazvonil mi mobil. Nespomínala som ho už dnes? Bol to môj brat Theon. Vraj ma príde navštíviť. Konečne! Jediná svetlá stránka mojej rodiny príde sem. Noc bola zachránená. Bill mi prišiel zaželať dobrú noc. Je taký zlatý, keď sa stará. Skontroval moju nohu, mne dal pusu na čelo a ja som už zase žiarila šťastím.
P
O
K
R
A
Č
O
V
A
N
I
E
N
A
B
U
D
Ú
C
E
!
!
!
hezkýý pokračko